obr. 1
obr. 1
Čo sa týka rukovätí, používajú sa rôzne vzory a typy, ktoré rozmermi držadla majú zodpovedať veľkosti ruky pilota, tak aby sa dobre dali držať, sedeli v ruke a aby nestláčali ruku. Rozmery rukovätí pre súťažné lietanie kategórií F2A, F2C a F2D sú takisto stanovené pravidlami FAI, ako aj národnými pravidlami. Napríklad, pre lietanie s modelmi kategórie combat, sú rozšírené rôzne typy rukovätí, pričom pomerne dlhú dobu býval veľmi populárny a rozšírený typ MAGNUM (obr.1), produkcie firmy Mezlík Modelbau z Brna. Typická pre túto rukoväť, je možnosť nastavovania neutrálnej polohy kormidla aj počas letu.
Spôsob výroby a druh rukoväte si musí zvoliť každý sám, preto neuvádzam, či je niektorý typ lepší, alebo menej dobrý, je to všetko naozaj len a len otázka zvyku. Najpodstatnejšie je si uvedomiť, že keď už si človek zvykne na jeden typ rukoväte, nie je dobré už meniť ani jej tvar, ani spôsob upevnenia, či regulácie neutrálu. Náš, niekoľkonásobný majster sveta, Igor Burger dokonca tvrdí, že najlepšie je polepiť prednú stranu držadla pásikom brúsnej mriežky, kvôli tomu, aby neprišlo k vyšmyknutiu z ruky a podľa jeho skúsenosti aj kvôli lepšej odozve do ruky. Ale to si musí už vyskúšať každý sám a hlavne si rozmery prispôsobiť svojej ruke.
V zásade, zvlášť v kategórii F2B je potrebné dodržať najdôležitejší rozmer - rozostup laniek a pomery riadiacich pák. Obvykle je použitý rozostup 100 mm na rukoväti, rovnako na vahadle a ostatné páky musia byť taksito v pomere 1:1, aby sme dosiahli rovnaké a symetrické výchylky kormidiel a klapiek. Podobne to ale platí aj v iných kategóriách, hoci rozostupy laniek na rukoväti sa líšia rozmermi. Pomer 1:1 je dôležitý preto, aby sme nemali malé pohyby zápästia a veľké pohyby pák na modeli, alebo opačne.
K rukoväti "Magnum" sa vrátim v samostatnom článku, mám totiž osobnú skúsenosť s jej výrobou a táto informácia môže byť pre niekoho užitočná aj napriek tomu, že v dnešnej dobe, kedy je CNC opracovanie a 3D tlač skoro bežná, hoci postlup bude popísaný tak, ako sme ju vyrábali ručne sami na krúžku, z preglejky, kúsku mosadze (ako matice), skrutkovice, ktorú sme si museli sami vyrobiť a kúska lanka o priemere 1 mm, ktorý sme získali vypletením lanka do brzdy na bicykel a dvoch kúskov mosadznej trubičky (vedelnie vývodu laniek). Túto rukoväť nám, ako mierne pokročilým, dal za úlohu vyrobiť náš vtedajší vedúci, pán Jozef Čollák, ktorý sám v minulosti lietal veľmi aktívne kategóriu F2D, spolu s Marianom Jurkovičom (ten sa neskôr začal venovať hlavne rýchlostným modelom).
Dolaďovanie neutrálnej polohy výškového kormidla je celkom praktické, hlavne bez toho, aby sa museli medzi lanko a karabínku vkladat predlžovacie segmenty, ktoré sú vlastne tvorené karabínkami rôznych dĺžok. Preto uvádzam ako jedno z možných riešení takejto regulovateľnej rukoväte je opísané v TOMTO článku.
Na riadenie upútaného modelu je potrebné používať špeciálnu rukoväť. Na pripojených obrázkoch sú informatívne predstavené dva druhy rukoväte, ktorých princíp je dostatočne jasný. Rukovätí existuje niekoľko druhov, jednak skoro bizarná rukoväť pre kategóriu F2A (obr. 7), cez špeciálne rukoväte s ovládaním viacerých prvkov, ktoré sa používajú sa v kategóriách makiet a polomakiet, až po univerzálne rukoväte, s plynulou reguláciou neutrálnej polohy výškovky. Postupom času si modelár zvykne na na svoj osvedčený typ, na ktorý nedá dopustiť.
Dva možné námety na rukoväť sú na nasledujúcich obrázkoch 2 a 3.
obr. 2
obr. 3
Na obrázku 2 je rukoväť, ktorej rám je zohnutý z duralového plechu hrúbky 2 mm, držadlo je vyrobené buď z tvrdej balzy, alebo lipy (môže byť preglejka), hrúbky aspoň 8 mm. V strede prednej strany je vyvŕtaný otvor pre takzvanú vrátovú skrutku, do ktorej je jesne u hlavičky vyvŕtany otvor na lanko, o priemere 1,6 mm. Lanko je prevlečené jednak týmto otvorom a jednak otvormi v čele, ktoré majú priemer tiež 1,6 mm a rozostup 100 mm. Na konci lanka sú prispájkované dve karabínky o priemere 1,5 mm. Vrátová skrutka je z prednej strany čela dotiahnutá matkou, pričom po povolení je možné dolďovať neutrálnu polohu kormidla.
Na obrázku 3 je rukoväť, ktorá je vyrobená trochu inak - rám je vyrezaný a v jeho prednej časti sú otvory pre karabínky tak, aby sa ich polohou dala opäť regulovať poloha neutrálu výškového kormidla. Držadlo je možné vyrobiť z dvoch kúskov lipy, alebo balzy hrúbky aspoň 8 mm.
Rukoväte na obrázkoch 4 a 5, sú určené na riadenie modelov kategórie ŠUM alebo F4B. Zobrazené rukoväte majú pridaný ovládač na doplnkovú funkciu, napríklad ovládanie otáčok motora. V dnešnej dobe sú ale prevažne používané na ovládanie prvkov makety elektronické obvody, využívajúce servá RC modelov a iné elektronické ovládacie komponenty.
Pre začiatok v kategóriách makiet/polomakiet, však bude vhodnejšie začať s menším počtom funkcií, na ktorý bude postačovať klasická mechanická rukoväť. Ktorá z nich je najideálnejšia, to si treba premyslieť a určiť podľa modelu, ktorý chceme riadiť.
Treba poznamenať, že z hľadiska zdravotného určite áno, ale naozaj je to téma, ktorú by mohol najskôr rozobrať a vysvetliť odborník z oblasti ortopédie. Nasledujúca úvaha je preto len mojou vlastnou štúdiou, ktorú sme na základe pozorovaní teoreticky preberali s niektorými pilotmi, ale jej výhody môžu mať pre pilotov upútaných modelov význam aj v inom ohľade.
V zásade je to o zvyku, faktom al je, že všetky doteraz uvádzané a zobrazené rukoväte sú, takpovediac, symetrické - pozícia horného a dolného lanka je paralelná voči zadnej časti - držadlu rukoväte. Keď človek ale vystrie predlaktie so zavretou dlanou, je fyziologická poloha zápästia trochu iná, než symetrická, a síce horná časť je mierne sklonená smerom dole.
V čom je problém? V tom, že pri nútenom držaní rukoväte, ktorá má paralelnú prednú a zadnú stranu (prakticky obdĺžnikový tvar), je zápästie neprirodzene vyklonené smerom hore a tým je obmedzený další pohyb práve týmto smerom a nie je možné využiť prakcky celý rozsah pohybu zápästia. Preto je z hladiska fyziolótie lepšie, skonštruovať/vyrobiť si rukoväť, ktorá má práve polohu držadla mierne sklonenú smerom dopredu.
RTG zápästia
V prípade rukovätí, ktoré sú symetrické, či skôr rovnobežné, je poloha zápästia totiž "nútene" v neprirodzenom uhle a tým pomerne dosť obmedzí rozsah pohybu smerom dole, ale aj hore. Vo svojej fyzilogickej podobe, má totiž zápästie umožnený pohyb smerom hore v uhle približne 20-25o a smerom dolu, je to asi 30-35o, čo je možné si overiť v štúdiách rôznych ortopedických príručiek.
Presnú polohu si treba samozrejme vyskúšať, ale ide o približný uhol do 15o. Toto je ale o zvyku a opäť o individuálnom prispôsobení. Jedinou nevýhodou a určitým rizikom potom bude fakt, že vašu rukoväť nebude pravdepodobne môcť použiť iný pilot, ktorému by ste chceli nechať zalietať model.
Tu sa ponúka otázka, čo teraz, keď si ruka skúseného pilota už "zvykla"? Odpoveď na to je, že "starý mazák" by si už nemal ruku "preštelovávať", prinieslo by to do jeho, už navyknutého spôsobu držania a pilotáže nežiadúcu nepresnosť a zhoršilo kvalitu jeho lietania, ale u začínajúceho pilota, môže fyziologicky správnejšia poloha byť naopak, celkom uľahčením. Ale opakovane upozorňujem, že ak si začínajúci pilot chce nechať zalietať model, musí si jeho inštruktor zobrať svoju rukoväť a v prípade učenia, si zase na druhú stranu inštruktor musí uvedomiť a neustále na to myslieť, že poloha ruky žiaka bude pre inštruktora "POTLAČENÁ"!!!
Pre zaujímavosť, rukoväť sa, čo do možností regulácie, dá vyriešiť aj tak, ako to prepracoval Alexander Schrek na svojej rukoväti - obr. 6, či pomerne bizarná rukoväť, ktorá sa používa v kateg F2A.
