obr. 1

Táto rukovať vznikla niekedy v 70-tych rokoch a jej popis a výkres bol zverejnený v britskom časopise Aeromodeller. Mal som vyrobenú jej originálnu verziu, ktorá mi ale nie celkom vyhovovala a to systémom regulácie laniek. Nastaviteľnosť tejto rukoväte spočíva v možnosti nastavenia neutrálnej polohy kormidiel zmenou rozdielu dĺžky laniek. Sú aj iné systémy a netvrdím, že páve tento je ideálny, v každom prípade je konštrukčne jednoduchá a dostatočne presná a spoľahlivá. Jej jedinou „nevýhodou“ je absencia prednej priečky, za ktorú je ju možné pridržať napríklad pri učení, ale toto je možné malou zmenou tvaru vyriešiť. Všetky použité materiály sú bežne dostupné a ľahko opracovateľné. Jediné čo je trochu problematické je regulačné koliesko, ktoré potrebné vyrobiť na sústruhu, ale je dosť možné, že aj toto je možné kúpiť ako hotový výrobok.
Lietanie s touto rukoväťou je pohodlné, je pomerne ľahká dostatočne pevná. Ale teraz už k samotnej výrobe:

Základným materiálom pre výrobu je preglejka a balza. Nosná časť rukoväte je z preglejky hrubej 6 mm a preglejkových bočníc hrubých 2 mm. Držadlo rukoväte je z tvrdej balzy a je opracované do tvaru, ktorý vyhovuje individuálnemu tvaru ruky, teda treba si ho prispôsobiť „na svoju ruku“, poprípade balzu nahradiť Modulitom.
Závesy laniek sú vyrobené s oceľovej guľatiny priemeru 4mm, na ktoré je narezaný závit M4, alebo použijeme už hotovú závitovú tyč, ktorá je dostupná v železiarstvach. Regulačné koliesko s vnútorným závitom M4 je treba vyrobiť na sústruhu (alebo možno ho je aj dostať kúpiť hotové) a jeho povrch je zdrsnený vrúbkovaním. Vedenie pohyblivej regulačnej skrutky je uložené v mosadznej trubičke s priemerom 6/4 mm a trubička je mierne sploštená aby sa skrutka nepretáčala.
Začneme vyrezaním nosnej časti. Kúsky preglejky si bodovo zlepíme k sebe buď rýchlo tvrdnúcim epoxidom („päťminuťák“) alebo niekoľkými kvapkami kyano-akrylátového lepidla. Nakreslíme si na preglejku tvar rukoväte a vyrežeme ju lupienkovou pílkou. Rovnako postupujeme aj pri balzových držadlách. Po vyrezaní všetky časti od seba oddelíme a na jadro (preglejka 6mm) nakreslíme tvar osadenia regulačného mechanizmu a osadenia vodiacej trubičky. Otvor vyrežeme veľmi presne, aby sa ho neho celý mechanizmus aj s vedením osadil podľa možnosti bez vôle. Na zalepenie závesu horného lanka len vyvŕtame po zlepení celej základne otvor priemeru 4 mm.
Samotný mechanizmus, teda regulačnú skrutku vyrobíme buď z oceľovej guľatiny a na jej časť narežeme závit M4, alebo použijeme závitovú tyč. Jednu stranu symetricky skosíme v dĺžke asi 14 mm tak, aby na konci zostala hrúbka materiálu 1,5 mm a vyvŕtame otvor priemeru 1,2 mm, alebo 1,5 mm – podľa predpokladanej veľkosti a hmotnosti modelu (3 mm od prednej hrany). Ďalej pilníkom guľatinu po dĺžke opilujeme tak, že nám vznikne rovná plocha, ktorá po vložení do sploštenej trubičky zabráni pretáčaniu skrutky pri regulácii kolieskom. Podľa toho, či skrutku vyrobíme z hladkej guľatiny, do ktorej narežeme závit (od otvoru na karabínku) alebo zo závitovej tyče, musíme zabezpečiť skrutku proti vypadnutiu z krajnej regulačnej polohy. Ak použijeme závitovú tyč, tak na zadný koniec závitu prispájkujeme kúsok mosadznej trubičky (priemer 6/4), ak použijeme skrutku vlastnej výroby, závit nedorežeme úplne do konca. Z rovnakého materiálu si vyrobíme aj záves pre horné lanko (regulujeme spodné) a tiež ho symetricky skosíme, ako je uvedené vyššie.
Závit na závese nám pomôže ho lepšie zalepiť do základne a po úplnom vytvrdnutí epoxidu je nutné záves poistiť priečnym kolíkom priemeru 1,5 mm. Takže v stojanovej vŕtačke prevŕtame rukoväť spolu so závesom a zasunieme kolík. Otvor treba vŕtať vrtákom o niečo menším, aby poistný kolík išiel zasunúť len použitím sily (napríklad naklepnutím kladivom). Takže použijeme vrták priemeru 1,4 mm a na jednom konci kolík zabrúsime do tupého hrotu.
Celý mechanizmus aj s trubičkou vložíme do otvoru v rukoväti a po vymedzení rovnobežnosti ho poistíme sekundovým lepidlom. Keďže otvor vedenia skrutky je po celej šírka rukoväte, po vyschnutí lepidla skrutku vyberieme a vodiacu trubičku definitívne zalepíme epoxidom do základne, súčasne zalepíme aj záves horného lanka. Je dobré mať vodiacu trubičku aj v zadnej časti, aby bol pohyb skrutky vedený po celej jej dĺžke. Zadná časť trubičky ale už nie je sploštená.
Keď je epoxid dokonale vytvrdený a celý mechanizmus hladko a ľahko funguje a priechodný. Ak to tak je, môžeme celú základňu zlepiť – prilepiť obe bočnice a po vytvrdnutí začistiť. Teraz môžeme opracovať samotné držadlá, najprv ich prilepíme k základni a zaoblíme všetky hrany rukoväte. Potom zaoblíme aj plochy držadla tak, aby nám čo najlepšie sadla rukoväť do ruky. Keď to dosiahneme, celú rukoväť nalakujeme niekoľkými vrstvami záponového laku a každú vrstvu laku prebrúsime jemným brúsnym papierom. Nakoniec povrch buď necháme v pôvodnej farbe dreva (lakované polyuretánovým lakom), alebo ju môžeme nastriekať farebným lakom odolným voči palivu. Samotnú plochu držadla je dobré protišmykovo upraviť, napríklad polepením páskou na tenisové rakety.
Záver výroby rukoväte spočíva vo vyrobení karabíniek. Karabínky vyrobíme z oceľového pružinového drôtu, možný tvar je tu:
KARABÍNKY
Regulačnú skrutku pomocou regulačného kolieska zaskrutkujeme do rukoväte. Podľa typu skrutky (popis vyššie) je zaskrutkujeme spredu, alebo zo zadnej strany. Otvormi v závesoch prevlečieme karabínky. Priemer drôtu na karabínky volíme podľa veľkosti a hmotnosti modelu, ale je lepšie samozrejme ich radšej predimenzovať, takže pokojne môžeme použiť drôt priemeru 1,5 mm a podľa toho aj vyvŕtame otvory do závesov.