Cvičný rýchlostný upútaný model Falco

Rýchlostné modely. Odhliadnuc od toho, že ide pravdepodobne o najstaršiu kategóriu triedy upútaných modelov, ide o kategóriu, ktorá je síce technicky pomerne náročná, ale nie nezvládnuteľná. Jej prednosť spočíva v jej jednoznačnej objektivite. V porovnaní napríklad s akrobatickými modelmi, kde je výsledok absolútne závislý od ľudského faktoru pri hodnotení akrobatických obratov, ide pri rýchlostných modeloch o kategóriu, kde je výsledok závislý jedine od pilota a - od stopiek. To, čo je na stopkách namerané, to nejde oklamať a ani ovplyvniť. Iste, perfektná znalosť motorov, vrtulí a znalosť výberu (často aj výroby) vrtulí nie je vždy daná každému, ale nie je to nič, čo by nešlo naučiť. A v tejto kategórii viac, než v ostatných, si piloti nič nezatajujú, alebo nesnažia sa udržať si znalosti a vedomosti len pre seba - z vlastných skúseností viem, že aj majster sveta poradí a ukáže ako sa zlepšiť a posunúť sa dopredu.
Ale teraz už k samotnému modelu...
Tento model vznikol ako modifikácia jeho predchodcu, modelu pomenovaného jednoducho Rýchlik, ktorý skonštruoval Marián Jurkovič a inšpiroval ma aj model rovnakej koncepcie, ktorý skonštruoval Ján Bubeník starší a sám som ho používal ako tréningový model. Pôvodnou myšlienkou skonštruovať tento model bol nedostatok cvičných modelov pre kategóriu F2A, ktoré by boli stavebne a materiálovo nenáročné, dali sa rýchlo postaviť a mali letové vlastnosti čo najbližšie k modelom kategórie F2A. Ďalším parametrom bolo to, aby model štartoval z vozíka, aký sa používa v kategórii F2A a tým umožní prípravu a tréning štartov z vozíka, pilot si vďaka tomu osvojí návyky pre tento spôsob štartu a vzletu.
Jednoduchosť konštrukcie bola zvolená aj z toho dôvodu, aby model dokázali postaviť modelári, začínajúci s kategóriou rýchlostných modelov a ktorí majú skúsenosť so stavbou modelu kategórie RODEO.
Z pôvodného modelu Rýchlik, bol použitý trup a chvostová plocha, inak je prekonštruovaný natoľko, že je jednak letovými vlastnosťami a koncepciou (krídlo na vnútornej srane trupu) čo najbližší modelom kategórie F2A. Vzlieta zo štartovacieho vozíka a pristáva na pristávaciu ostrohu. Predchodca tohto modelu používal podvozok s kolieskom, čo je pre pokračovací tréning kategórie F2A zbytočné. Tento model svojimi letovými vlastnosťami najlepšie kopíruje vlastnosti dospelého modelu F2A.
K názvu modelu použijem prafrázovanú vetu z popisu modelu Pipistrela, ktorú môj priateľ Jano Bubeník použil pre vysvetlenie pomenovania svojho modelu: Názov tohto modelu som si požičal z ríše vtákov a v latinčine označuje jastraba.

Zoznam materiálu:

Drobný materiál: Epoxidové lepidlo, záponový lak, sklená tkanina (30g/dm², 80g/dm²), ochranný lak (polyuretánový), spojovací materiál, cín.

Plán modelu

Stavebný postup:

Ako prvé, si pripravíme trup. Ako materiál na trup volíme smrekovú dosku s čo najhustejšími vláknami. Samozrejme najideálnejšie by bolo použiť lipové drevo, ak máme túto možnosť. Pri výrobe trupu dávame pozor na to, aby sme dosiahli kolmosť všetkých otvorov, najmä osadenia krídla a chvostovej plochy.

Takže najprv si vyvŕtame vrtákom priemeru 3 mm otvory pre upevnenie podvozkovej ostrohy. Podľa typu motora (na prototype a neskôr aj pri lietaní som používal motor CSTKAM) si pripravíme motorové lôžko. Ak sa rozhodneme zosilniť lôžko bukovými, či hrabovými hranolmi, tieto nalepíme ako prvé. Samotný otvor na lôžko urobíme tak, že prevŕtame štyri otvory v rohoch lôžka a vyrežeme otvor. Do prednej časti lôžka vybrúsime osadenie pre prednú časť motora a to pomocou okrúhlej rašple na polomer približne 20 mm a najemno dokončíme brúsnym papierom.

Ďalej vyvŕtame otvor priemeru 8 mm na zavedenie lupienkovej pílky a vyrežeme otvor pre krídlo. Rovnako postupujeme pri otvore na stabilizátor, len použijeme vrták priemeru 6 mm. Druhá možnosť je, tieto otvory vyfrézovať vrchnou frézou.

Trup ohobľujeme smerom dozadu na hrúbku 5 mm (125 mm od prednej hrany). Motorovú časť trupu zosilníme polepením preglejkou hrúbky 1mm až do vzdialenosti 125 mm od prednej hrany trupu. Na lepenie použijeme epoxidové lepidlo. Po zatvrdnutí epoxidu vyvŕtame otvory na upevnenie motora a nádrže.

Keď máme tieto veci dokončené, trup niekoľko krát prelakujeme záponovým lakom riedeným v pomere 1:2 (1 diel laku, 2 diely riedidla). Každú vrstvu laku necháme dokonale preschnúť (aspoň 6 hodín) a vždy obrúsime jemným brúsnym papierom (zrnitosť 200).

Po prelakovaní môžeme trup prelaminovať tenkou sklenou tkaninou (30g×dm^-2). Po preschnutí  otvory v trupe prejdeme vrtákom aby nám cez ne ľahko prešli skrutky.

Kým nechávame preschnúť lak (alebo laminát), pripravíme si materiál na krídlo a stabilizátor. Na krídlo vyberieme balzu hrúbky 8mm. Na hmotnosti tu nemusíme príliš šetriť, tak vyberieme radšej balzu tvrdšiu, najlepšie takzvanú zrkadlovú.

Pôdorys krídla bude menší o nosníky. Tieto použijeme smrekové, alebo lipové. Do koreňovej časti vlepíme zosilnenie na záves vahadla riadenia (buk/hrab 8×10×100 mm). Rovnako postupujeme so stabilizátorom. Tu použijeme balzu hrúbky 6 mm. Po príprave materiálu krídlo a stabilizátor pozlepujeme, ale tu môžeme použiť už kyano-akrylátové lepidlo. Len zosilnenie na vahadlo riadenia v krídle vlepíme opäť epoxidom.

Po dokonalom vytvrdnutí epoxidu (24 hodín) obrúsime obe nosne plochy do súmerného profilu, len osadenie do trupu necháme neobrúsené, iba zaoblíme hrany. Všetko niekoľko krát prelakujeme záponovým lakom riedeným v pomere 1:2 (1 diel laku, 2 diely riedidla). Každú vrstvu laku necháme dokonale preschnúť (aspoň 6 hodín) a vždy obrúsime jemným brúsnym papierom (zrnitosť 200).

Krídlo a stabilizátor olaminujeme sklenou tkaninou (30g/dm²). Laminujeme tak, aby sme dosiahli pomer čo najmenšieho množstva epoxidu v tkanine. Nebude potom treba obrusovať veľké množstvá epoxidu. Po preschnutí povrch laminovaných plôch prebrúsime a opäť nanesieme tenučkú vrstvu epoxidu a po zaschnutí opäť brúsime. Tento postup opakujeme, až kým nedosiahneme kontinuálne hladký povrch. Po vytvrdnutí epoxidu vyvŕtame otvor pre upevnenie vahadla.

Iná možnosť je taká, že pri laminovaní použijeme na hladký povrch fóliu z tvrdeného polyetylénu a rovnomerne zaťažíme medzi dve rovné dosky (napr. drevotriesku) a molitan, ktorý okopíruje povrch. Po dokonalom preschnutí povrchov (24 hodín) dosiahneme hladký a lesklý povrch. Po stiahnutí fólie prípadné chyby opravíme zakvapnutím epoxidom a prekrytím fóliou. Keď máme trup, krídlo a stabilizátor olaminované, zabrúsime hrany a prípadne ich ešte pretrieme epoxidom.

Do kratšej časti stabilizátora pomocou lupienkovej pílky vyrežeme kormidlo, jeho prednú hranu (styčná plocha so stabilizátorom) zaoblíme. Rezné hrany pretrieme epoxidom a necháme zaschnúť.

Pripravíme si závesy. Použijeme na ne kúsky pružinového drôtu priemeru 1mm a pásiky pocínovaného oceľového plechu. Drôty zohneme do tvaru „U“ (spodná hrana rovná) a okolo neho potom, zohneme pásiky plechu tak, aby nám presne okopíroval tvar drôtu. Do kormidla vyvŕtame otvory presne podľa rozmeru závesov a do stabilizátora vydlabeme (vrtákom) otvor na zapustenie závesov. Závesy zalepíme rýchle tvrdnúcim epoxidom (päťminuťák). Do kormidla vyvŕtame otvor pre páčku riadenia, ktorú spolu s podložkou vyrobíme z oceľového plechu hrúbky 1mm presne podľa rozmerov na výkrese. Rovnako aj vahadlo.

Otvory v trupe potrieme epoxidom, zasunieme krídlo a stabilizátor, nastavíme kolmo voči trupu a poistíme proti pohybu špendlíkmi a necháme vytvrdnúť. Po vytvrdnutí, do otvoru v krídle upevníme skrutku M3 (hlavičkou odspodu) a osadíme vahadlo s časťou tiahla.

Na tiahlo riadenia použijeme dve časti špice do bicykla (priemer 2 mm), ktoré upravíme podľa výkresu. Pri inštalácii riadenia nastavíme neutrálne polohy vahadla a kormidla (tu nám pomôže fixácia pomocou kolíku na prádlo) a preložíme oba voľné konce tiahla cez seba a zľahka ich poistíme zospájkovaním. Demontujeme vahadlo a spojené tiahlo ovinieme tenkým medeným drôtom a zaspájkujeme.

Pristávaciu ostrohu vyrobíme z pružinového drôtu priemeru 3 mm (pozri na pláne). Ostrohu na chvost vyrobíme z pružinového drôtu priemeru 1 mm a vlepíme do trupu na kúsok smrekového nosníka.

Pre upevnenie motora použijeme imbusové skrutky M3 a namiesto matíc si vyrobíme oceľovú podložku rozmerov 28×8 mm, hrúbky 2 - 2,5 mm a podľa motora do nej vyvŕtame otvory so závitmi M3. Pristávaciu ostrohu upevníme podobným spôsobom.

Nádrž spájkujeme s oceľového pocínovaného plechu hrúbky 0,25 mm podľa plánu. Odvzdušnovacia trubička vedie smerom ku bočnej stene nádrže a sacia končí približne 3 mm za hranu ohybu. Na jej pripevnenie si spravíme z rovnakého materiálu ako je nádrž pätky tak, že tento plech prehneme na dvoje a sklepneme (zlisujeme vo zveráku). Vyvŕtame upevňovacie otvory a zohneme do tvaru L. prispájkujeme na čelá nádrže.

Všetky časti modelu upevníme na trup (motor, pristávaciu ostrohu, nádrž, riadenie) a model je hotový.

Ako posledný detail je potrebné na koniec krídla prilepiť vodiace očko na lanká. Najlepšie bude nalepiť kúsok nosníka s otvormi priemeru 3 mm, ktoré budú od seba vzdialené 7-8 mm, aby sme podľa potreby mohli polohu laniek na konci krídla meniť, pretože nemáme možnosť posúvať polohu nádrže. Tento vývod vyrobíme z kúska nosníka 5×3 mm, alebo kúska preglejky 1mm. Nosník je treba prilepiť na povrch krídla po vybrúsení dosadacej plochy, alebo ak sa rozhodneme pre preglejku, túto stačí prilepiť na vonkajšiu stranu krídla priamo, bez akéhokoľvek dobrusovania.

Struny

na model kategórie Rodeo majú predpísaný priemer 0,3 mm a pre objem motora 2,5 cm³ je predpísaný polomer letového kruhu 15,92 m. Tento polomer reprezentuje vzdialenosť osi rukoväte po os motora. Ako sa lanká na tento typ modelu robia, je možné si prečítať na adrese: Ako na zakončenia strún.